„Medzi nami, ako vravím, všetko bolo zakázané a nemožné. I sny a pohľady. Všetko bolo iba chvíľa, táto a nasledujúca, rad nasledujúcich chvíľ. Ani si neviem predstaviť, či za iných okolností by sa mohli mať takto radi dvaja mladí ľudia. Trvali sme akoby na mŕtvom bode, dýchali svoju prítomnosť.´´
(Tatarka)
