April 2012
181 posts
„Medzi nami, ako vravím, všetko bolo zakázané a nemožné. I sny a pohľady. Všetko bolo iba chvíľa, táto a nasledujúca, rad nasledujúcich chvíľ. Ani si neviem predstaviť, či za iných okolností by sa mohli mať takto radi dvaja mladí ľudia. Trvali sme akoby na mŕtvom bode, dýchali svoju prítomnosť.´´
(Tatarka)
urgentné!
Donúťte ma niekto, prosím, vstať, zobudiť sa, rozhýbať sa, urobiť dnes niečo užitočné, alebo aspoň kúsok obohacujúce.
kysnúca B.
Škola Škola Škola
Mám najsilnejšiu štikútku v živote. Asi sa zadusím. Už na mňa nemysli. Asi mi to nerobí tak dobre.
Ha.
Môj Fofo dnes koncertoval.
Dúfam, že raz budem častejšie prežívať tento istý pocit (lebo presne tak si ho predstavujem), desaťkrát znásobený materinským citom, pri svojich deťoch. Ale iba desaťkrát, lebo už len (aj keď ona žiadne len nie je) pri Fofoňovi ma to úplne dostalo.
Neverím, že idem spať.
čítam
Jean Nicolas Arthur RIMBAUD
„Celé svoje fascinujúce dielo vytvoril vo veku 15-19 rokov.´´
Rambó zo mňa už teda nebude. ;)
“Find me now. Before someone else does”
– Haruki Murakami (via airplanes)
Bývala som sama, s tebou. No teraz som sama sebou.
Po rokoch som späť.
Vo svete. Zdravo. Dobre.
Po rokoch, ľudia.
Po rokoch poriadne. Po svojom.
Deň zeme.
Pravdupovediac...
Nedele mám najradšej.
